Lesnícko - drevársky komplex

Lesné hospodárstvo

Slovenská republika  so svojou  lesnatosťou   40,6 %  sa  zaraďuje  medzi  krajiny  Európy  s najvyšším  podielom lesov voči rozlohe štátu.
V Európe najvyššiu lesnatosť dosahujú škandinávske štáty Fínsko (76,7 %), Švédsko (68,6 %) a v strednej Európe  Rakúsko (47,0 %). Porastová pôda (pôda určená  na pestovanie lesných drevín) tvorí   1 923 510 ha (96,7 % LPF).   Z hľadiska   prevažujúcich  funkcií  lesov a
z nich vyplývajúceho režimu obhospodarovania, sa lesy členia na lesy hospodárske (68,2 %), lesy osobitného určenia (17,2 %) plniace špecifické poslanie a lesy ochranné (14,6 %) zabezpečujúce prioritné ekologické a ochranné funkcie.

Drevospracujúci priemysel

Drevospracujúci priemysel na Slovensku

Drevospracujúci priemysel má v slovenskej ekonomike stále pomerne malý podiel, avšak v poslednom období bol zaznamenaný výraznejší prílev zahraničných investícií aj do tejto oblasti. Niekdajšie štátne píly boli sčasti prevzaté zahraničnými spoločnosťami.
Lesy v Slovenskej republike sú čiastočne v súkromnom vlastníctve, no napriek tomu si štát stále zachováva veľmi výraznú pozíciu na trhu priemyselných dodávok. Častou otázkou producentov je možnosť poskytnutia štátnych záruk na dodávku drevnej hmoty, avšak tieto žiadosti sú zvyčajné zamietané a časť drevnej hmoty naďalej ostáva určená na export.
Špecifická situácia nastala po nezvyčajne silnej veternej smršti koncom roka 2004, počas ktorej bola zdevastovaná nezanedbateľná časť porastu. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa spracúvalo aj kalamitné drevo v chránených oblastiach a z tohto dôvodu objem dodávok na slovenský trh od roku 2003 prekročil 5,2 mil. m3. HDP lesného hospodárstva v roku 2006 bol ovplyvnený ešte predajom zvyšku dreva z kalamity v roku 2004, čo sa odrazilo asi 0,8%.

SARIO

Drevospracujúci priemysel (DSP) sa podieľa na celkových tržbách priemyslu Slovenskej republiky do 10 %. Podľa OKEČ sa DSP na  Slovensku delí na 3 základné subodvetvia a to: Spracovanie dreva – OKEČ 20, Výroba nábytku – OKEČ 36.1 a Výroba celulózy a  papiera – OKEČ 21 – 22. Živnostníci a malé podniky dominujú v skupinách OKEČ 20 a 36.1 a veľké podniky v OKEČ  21 – 22. Pre DSP je základnou vstupnou surovinou drevná hmota, ktorú mu dodávajú lesníci. Pre spracovateľov dreva vyťažia lesníci v priemere 6,5 milióna m3 dreva ročne, hoci v roku 2005 pre kalamitu v predchádzajúcom roku vyskočila ťažba na vyše 10 miliónov m3. V silnejších rokoch sa vyvezie viac ako jeden milión kubíkov dreva, hoci v ostatnom čase export klesá.

Drevná surovina vo svete

Rozloženie lesov, vývoj zmeny plochy, zásoba, drevinové zloženie a kvalita porastov sú rozmanité a ich rozloženie vo svete je veľmi nerovnomerné. Podľa údajov publikovaných agentúrami Organizácie spojených národov (OSN) pripadá asi 30 % zemského povrchu na lesnú pôdu, 26 % na poľnohospodársku pôdu a 4 % na rieky a jazerá. Až 40  % zemského povrchu tvoria neplodné pôdy, ktoré sa nedajú obhospodarovať za účelom produkcie obnoviteľných surovín. V prevažnej miere sem patria vždy zmrznuté pôdy, púšte a polopúšte ale aj zastavané plochy. Z úhrnnej výmery pôdy vo svete 13 mld. ha sa odhaduje celková plocha, ktorú pokrývajú lesy a iné stromové spoločenstvá na 3,9 mld. ha. V týchto lesných spoločenstvách na celom svete rastie asi 30 000 druhov drevín, z nich je 3 500 až 5 000 vhodných na priemyselné využitie.

Vzdelavanie v oblasti DSP

Konkurencia

Konkurencieschopnosť

    Drevárska výroba od roku 2000 až po rok 2005 mala nastolený veľmi pozitívny trend v rozvoji do budúcnosti. Za tieto roky sa rozširoval objem výroby ale aj zvyšovala produktivitu práce. Kríza, ktorá sa prejavuje na trhu z drevom, však tento trend zmení. Predpokladá sa, že podniky budú mať problém udržať ceny na terajšej výške (pretlak dreva na trhu) budú sa musieť prispôsobiť cenám na zahraničných trhoch, ak nechcú aby zahraničné spoločnosti obsadili s nižšími cenami slovenský trh. A zároveň ak si chcú zachovať konkurencieschopnosť, keďže toto odvetvie je proexportne orientované, budú musieť ísť s cenami dole aj na týchto zahraničných trhoch. Keďže dopyt po výrobkoch z dreva (nábytok, stavebno-stolárske prvky a podobne) je dopytom z veľkej miery odvodeným od vývoja v stavebníctve, podniky zamerané na takúto produkciu budú musieť rátať s negatívnym vývojom.