Predslov

V súčasnom období sa drevo, ako obnoviteľná surovina, stáva predmetom záujmu vo väčšine vyspelých krajinách. Na Slovensku nie je riešenie a výskum problematiky využitia drevnej suroviny na adekvátnej úrovni v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Na druhej strane Slovensko, so svojou lesnatosťou na úrovni približne 42 % a priemernou zásobou drevnej suroviny okolo 227 m³/ha, patrí medzi krajiny s najvýznamnejšími zdrojmi drevnej suroviny v Európe. Stav štruktúry odvetvia spracovania dreva nezodpovedá možnostiam uvedeného potenciálu využitia zdrojov. Čo sa týka piliarskeho spracovania dreva, toto odvetvie je charakterizované vysokým počtom malých a stredných podnikov s nízkou produkciou, nízkym potenciálom inovatívnosti a nízkym percentom investícií do nových technológií. V uvedenom odvetví prevláda vysoká miera nezáujmu o ďalší rozvoj, v prevažnej miere z dôvodu finančnej náročnosti nových investícií a rovnako z dôvodu nedostatku relevantných informácií. Naopak, situácia v odvetví celulózo - papierenského priemyslu je diametrálne odlišná, keď na Slovensku pôsobí niekoľko veľkých a významných spracovateľov, ktorí sú priamo viazaní na investície zo zahraničia.
Význam dreva ako najdôležitejšej obnoviteľnej suroviny v SR neustále rastie. V roku 2020 sa na trhoch EÚ očakáva deficit v zásobovaní drevom vo výške 25 %, pričom spotreba základných výrobkov z dreva a papiera má neustále rastúcu tendenciu. Táto situácia si neodkladne vyžaduje optimálne využitie drevnej suroviny, nielen ako biopaliva, ale so širším zameraním na celý lesnícko-drevársky komplex (LDK), s ktorým je spojené využívanie dreva ako obnoviteľnej suroviny, ako aj ostatné sociálne, ekonomické a ekologické aspekty.
Slovensko na rozdiel od krajín západnej Európy nemá definované jednotné ciele a stratégie vývoja v oblasti výskumu a vývoja v LDK. Tento stav je zapríčinený izolovanosťou výskumu a vývoja v oblasti lesníctva a drevárstva od potrieb lesnícko-drevárskej praxe. Izolovanosť vedecko-výskumnej činnosti univerzít od požiadaviek praxe a sledovania trendov v danej oblasti má za následok nedostatočné využívanie výskumných možností a rovnako nedostatočné využívanie dostupného vedecko-výskumného potenciálu. Za kardinálny problém zmienenej izolovanosti výskumných pracovísk možno označit nedostatočnú komunikáciu s praxou a neznalosť problémov a požiadaviek praxe, ako aj jej reálneho stavu pričom pri nedostatku informácii nie je možné stanovenie stratégie rozvoja vedecko-výskumných činností, ani rozvoj samotný. Uvedený problém sprostredkovania informácií a zosúladenia potrieb odvetví lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu s výskumnými možnosťami by mal napomôcť riešiť predkladaný, komplexný interaktívny vedecko - technický informačný portál so zameraním na špecifiká v spracovaní dreva, tak ako je to bežné v rozvinutých krajinách  Európy.